Calver

Napsala Michaela Pavlíková, foto archiv, publikováno : 10.1.2011

obrázek - Calver
Calver

Calver sa narodil v 16.6.2000 v Janovicích u Trutnova kobylke Cavatine po Ludovico (GER). Jeho otcom bol Spring Haven (IRE), víťaz mnohých dostihů v Itálii. Svoje detstvo a ranú mladosť strávil na rozľahlých pastvinách u svojho chovateľa Ing. Richtra v Janovicích u Trutnova, kde prežil pravý konský život v stáde, nedotknutý človekom. Napriek svojmu pôvodu nebol predurčený na dostihový šport, vo veku troch rokov bol poslaný do Pardubíc na obsadnutie a prijazdenie do všestranného športu. Calver bohužiaľ nemal šťastie na jazdcov, po tom, čo ho niekoľkokrát za skokom prevrátili, sa začal istiť tým, že nechával visieť predné nohy a pre závratnú športovú kariéru sa už nehodil. Po tom vystriedal ešte niekoľko stajní, kde sa snažili z neho vykresať koňa do športu, ale bez úspechu - na rýchlokvasný výcvik proste nemal povahu. Ako osemročný sa dostal do stajne v Brne- Ivanoviciach, do maličkého oddielu, kde som si v tej dobe ako už dospelá vysokoškoláčka plnila svoje detské sny a absolvovala svoje prvé jazdecké hodiny na lonži. Kája v tej dobe vyzeral ako typický plnokrvník - prepadlý, hubený, s boľavými zádami. Človek by si o neho ani vidle neoprel. Čím bol ale absolútne obdivuhodný, bola jeho láskavá a nezákerná povaha. Keď sa v stajni roznieslo, že k nám privezú žrebca po Spring Havenovi, jeho pamätníci (tento plemenník svojho času tiež stál v tejto stajni) obracali oči do nebies a prežehnávali sa. Tento hnedák však všetkých prekvapil, vozil začiatočníkov na lonži i v teréne, v lote s kobylkami. V roku 2009 sa uskutočnil zatiaľ posledný pokus s ním športovať, bohužiaľ opäť nie veľmi jemným spôsobom, kedy koníka každý víkend ťahali po závodoch a sústredeniach, až to po dvoch mesiacoch skončilo incidentom, kedy Calver so svojím jazdcom vyskákal po zadných z kolbišťa - a bolo po sláve.

obrázek - Calver
Calver ve výběhu

Vtedy sa vedúca oddielu obrátila na mňa a kamarátku Danu, ako osoby naprosto neambiciózne, či by sme si ho nechceli prenajať. Nikdy pred tým som na ňom nesedela (ako začiatočník som mala pocit, že žrebca plnokrvníka zákonite nemám šancu ujazdiť), ale súhlasila som - a už dva roky sme jeho "majiteľkami". Koni sme zložili vyvazováky, prúvlečky a všetky ostatné pomocné oťaže, dostal stihlo, vykašlali sme sa na jízdarnu a celé leto sme chodili do terénu na voľnej oťaži. Z Calvera sa vykľul najposlušnejší kôň pod slnkom, ktorý sa ničoho nezľakol, nič nevymýšľal a bez problémov ma dostal cez akýkoľvek terén. Je obdivuhodne dobre na nohách a i keď sa občas potkne o vlastné nohy (plňas no) s prijazdenosťou a vylepšovaním rovnováhy pod sedlom sa i tento nedostatok zlepšuje. Zároveň nastal čas môjho intenzívneho vzdelávania, pretože s "vlastným" koňom prišla i obrovská zodpovednosť a snaha urobiť pre neho to najlepšie. Začali sme ho poriadne kŕmiť, kúpili sme padnúce sedlo, presťahovali do stajne, kde chodí na celý deň do výbehu a začali pomaly znovu trénovať, so skvelým trénerom. Calver obdivuhodne pribral, po trčiacich rebrách ani stopa, z diaľky si ho ľahko spletiete so žrebnou kobylou :).

obrázek - Calver
Calver na jízdárně

Po nervových estrádach na jazdiarni už nie je ani pamiatky, pracuje rád a ochotne, a dúfam, že v budúcnosti spolu absolvujeme nejaké drezúrne závody. Skúšam s ním opäť pomaličky skákať, a napriek zlým skúsenostiam je z neho nadšený skokan, ktorý ochotne skočí všetko, na čo ho navediem, i keď skokový štýl má skutočne príšerný. Do skokovej kariéry už ho však rozhodne nútiť nebudem, stačí nám gymnastika pre radosť. Prácu kombinujeme s aktívnym odpočinkom v teréne, kam chodíme s vytrvalcami z našej stajne a v tempu i výdrži im rozhodne nezaostáva. Tento kôň je veľkou ranou pre všetkých, ktorí tvrdia, že plnokrvníci sú nenakŕmiteľní magori. Myslím, že najspoľahlivejšou cestou, ako nakŕmiť plňáska je dať mu pohodu, istotu a férové zaobchádzanie. Kája je kŕmený ovsom a vojteškou, v sezóne pridávam olej. Nebojím sa pridať ovos, keď viac trénujeme , rovnako ako mi nerobí problém ho v zime úplne vysadiť - bez strachu, že začne chudnúť. Na Calverovi je najobdivuhodnejšia jeho povaha. Keď niekomu poviem, že jazdím desaťročného žrebca plnokrvníka, tak vyvalí oči a utrúsi poznámku v štýle - "To musí byť teda dobré rodeo..." A ja sa zasmejem, pretože rodeo je slovo, ktoré môjho koňa vystihuje najmenej. Je to flegmatik, s pohybom to nijak nepreháňa, i vo výbehu skôr postáva. Pod sedlom je dokonale ovládateľný, príjemne temperamentný.

obrázek - Calver
Calver v terénu

Je veľmi opatrný, nikam sa neženie, môžem sa spoľahnúť, že zvládne akýkoľvek terén. Z bubákov si nerobí ťažkú hlavu, keď kone pred nami uskakujú, alebo sa ľakajú, Kája len zastrihá ušami, akoby hovoril: "Blázni blázniví, že vás to baví, takto mrhať energiou..." Keď prídeme na lúku, kde radi cválame, strihá ušami, odfrkuje, ale poslušne čaká, až sa zdvihnem do stehenného sedu, povolím oťaž, cmuknem - a už letíme, nie bezhlavo, ale pohodlným kentrom, hopity hopity hopity...Je to úžasný pocit, keď to zviera pod vami, ktoré by vás bez problémov mohlo odniesť ďaleko, sa nechá riadiť vašimi myšlienkami, pridať, pribrzdiť, vyhnúť sa krtincu... A potom prídeme na koniec lúky, kôň prejde do klusu, spokojne odfrkuje a vaša ruka potľapkáva ten nasvalený krk a spokojne kráčate domov na voľnej oťaži. V tom vidím najväčšie šťastie jazdca, nie v mašliach a pohároch, na ktoré doma padá prach, ale spokojný zdravý kôň vo svaloch, to je najväčšie víťazstvo. Dúfam že Káju v jeho živote už čaká len zelená pastva, plný kýbel žrádla a rozumne nadávkovaný tréning. Jeho tatko ešte vo svojich 25 rokoch aktívne pripúšťal a chodil s dievčatami do terénu Snáď ho bude Calver v dlhovekosti a aktivite nasledovať a čaká nás ešte veľa krásnych rokov, a precválaných lúk.