El Tango

Napsala Magdaléna Rossáková, fota převzata z www.schiergen.de (autor M. Ruehl): 20.5.2008

Sníval sa mi sen. Sen, ktorý sa sníval väčšine ľudí, ktorým učarovali tie najkrajšie zvieratá – kone. Sen o rýchlom čiernom žrebcovi, ktorý slobodne cvála po rozľahlých planinách a hriva mu veje vo vetre. Každý, kto tohto žrebca zahliadol vo svojich snoch, zaľúbil sa do jeho krásy. Chcel bližšie nahliadnuť do jeho veľkých očí. Chcel sa dotknúť jeho zamatovej srsti. Slobodne precválať po lúkach. Ja som to šťastie mala. Šťastie, ktoré sprevádzal smútok. A neskôr smrť.

obrázek - El Tango
El Tango

Prežila som príbeh o čiernom žrebcovi, ktorý večne cvála na zelenej planine. Príbeh o diablovi s anjelom v duši. Príbeh o žrebcovi, ktorý navždy ostane v mojom srdci, nech moja sláva vystúpi kamkoľvek. O čiernom žrebcovi s menom El Tango. Prvýkrát som ho uvidela v lete 2007. Keď som prišla ako mladá neskúsená jazdkyňa do stajne nemeckého šampióna Petra Schiergena, spomedzi sto dvadsiatich koní mi učaroval len jeden. Nebol to šampión ako vedľa z boxu vykúkajúci Schiaparelli, Quijano, dokonca ani Soldier Hollow. Zaujal ma žrebec čierny ako diabol s veľkými priateľskými očami. Chcela som byť jeho priateľkou. Chcela som na ňom voľne cválať po lúkach aj ja. Bol to taký môj maličký sen. Vedela som, že to nebude také ľahké. Ešte pred tým, než som sa do tejto stajne dostala, El Tango zvíťazil v Deutsches St.Leger a Prix Denisy. O rok tieto víťazstvá zopakoval. Bol to pre mňa až príliš dobrý kôň. A tak som jazdievala veľa iných koní. Mladších, možno aj lepších. Ale stále som myslela na toho tajomného čierneho žrebca. Až jedného rána, keď som prišla k tabuli, kde boli rozpísané kone, uvidela som vedľa svojho mena veľký nápis El Tango. Nemohla som tomu uveriť. Ešte som sa tam pozrela trikrát. Bola to pravda. A tak som si zobrala svoje veci a vošla do El Tangovho boxu. Bol nádherný. Hneď, ako som na neho vysadla, vedela som, že to je môj osudový kôň. Pomaly sme prišli na dráhu a dala som mu pokyn, aby nacválal. Neskôr som pochopila, že on ani žiadne pokyny nepotreboval. Kopytá sa mu pravidelne odrážali od mäkkého piesku, hriva mu viala vo vetre. Ten cval bol nádherný. Užívali sme si pohľad na okolitú krajinu. Odvtedy som El Tanga jazdievala skoro každý deň. Cválali sme v rannej hmle, v teple i v daždi. Práve ten dážď mal najradšej. S Tangom sme sa stali priatelia. Cez prestávku som sa s ním vždy podelila o kúsok jablka. Chodievala som za ním aj poobede, keď sa pásol pri zapadajúcom slnku. A potom nasledoval koniec letných prázdnin.

obrázek - El Tango
El Tango s F. Minaříkem

Pre mňa to bolo odlúčenie od koní a vrátenie sa do školy a každodenného života. Pre El Tanga výlet do anglického Yorku, kde napokon docválal na šiestom mieste. V ten deň, keď Frankie Dettori slávil s Authorized ďaľšie veľké víťazstvo. V ten deň tam bol aj El Tango. Ešte ráno pred odchodom som s Tangom precválala po dráhe. Niečo mi našepkávalo, že to je poslednýkrát. A bola to pravda. A tak som si užívala každý meter, všímala hru jeho svalov, počúvala som ten krásny zvuk kopýt. Ešte som sa stihla rozlúčiť a potom som odletela. Môj život šiel ďalej, tešila som sa z každého Tangovho úspechu. Po pol roku som sa dozvedela pre mňa zlú správu. El Tanga previezli do tréningu do Francúzska k Francoisovi Doumenovi. Mal skákať cez prútené prekážky. „Možno sa raz postaví na štart slávneho Cheltenham Gold Cupu alebo Champion Hurdle“ pomyslela som si. Možno si to myslel aj tréner, majiteľ a džokej Christophe Pieux. Mal pokračovať vo víťazstvách slávneho Laverona. Ale jeho spanilú jazdu mu prekazil pád. El Tango skončil pri debute tretí, neskôr ľahko zvíťazil. A potom nastal ten osudný dostih na 4300 metrov v Auteuil. Kôň pred ním spadol a El Tango sa mu nedokázal vyhnúť. Spadol šikmo na plece a zlomil si kosť. Nakoniec sa nedalo nič robiť a padlo to hrozné rozhodnutie.

El Tango poslednýkrát vydýchol 4.5.2008 na dostihovej dráhe v Auteuil.

Príbeh koňa, ktorý možno mohol niekedy konkurovať svetovej špičke, možno aj Denmanovi sa tak navždy skončil. Ale nie pre nás, ktorí veríme. Čierny žrebec sa navždy bude slobodne preháňať po zelených pláňach po boku slávneho Phar Lapa a Ruffian. A možno si tam neskôr zmeria sily aj s Denmanom. Mne už neostáva nič iné, ako ísť životom ďalej a prekonávať prekážky ako ich prekonával El Tango. Ale na jednej z nich spadneme každý a vzlietneme k nebesám. Keď sa pozerám na nočnú oblohu, verím, že jedna z tých miliónov hviezd patrí práve El Tangovi. A tam čierny žrebec navždy cvála. Navždy slobodne...