Grainnie Kelly

Napsala Gabika Francisty, foto archiv autorky; publikováno 10.12.2009

Tento rok ľahko vyhrala hneď svoj prvý štart, dobehla štvrtá v Memoriáli Dr. Frankenbergera, piata v Cene Hřebčína Napajedla, štvrtá v Oaks, piata v St. Legeri. Cez skoky debutovala štvrtým miestom v listed prútenkách v Merane a sezónu zakončila druhým miestom v Zlatej spone tříletých pri Veľkej pardubickej. Z deviatich životných štartov nikdy neskončila horšie ako piata. Kobyla českého chovu. Grainnie Kelly.

obrázek - Grainnie Kelly
Grainnie Kelly jako hříbě s maminkou Granite

Nebol to môj nápad, spísať jej, dúfajme stále začínajúci príbeh, ale nakoniec som si povedala prečo nie. Kelly si to určite zaslúži. Kde ale začať...tak po poriadku. Priateľ, Ludvík Haris vlastní okrem Grainnie Kelly aj jej matku Granite. Granite si ako dvojročnú vzali spolu s kamarátom -trénerom do prenájmu. Luďa si ju nakoniec tak veľmi obľúbil, že ju z Bruntálska od rodiny Novákových kúpil. Nedivím sa. Granite je proste úžasná vo všetkých smeroch, čo sa jazdenia týka tak aj ako matka. Na dráhe toho možno nedokázala veľa, ale len vďaka zraneniu. Schromla v podstate kvôli ľudskej hlúposti. Luďa v nej však čosi videl, veril jej schopnostiam, tomu ako sa javila v tréningu a perfektne skákala a tak ju nechal pripustiť.

13.3.2005 sa Granite narodilo prvé žriebä, kobylka po Magnusovi a Kellynina pravá sestra - Grappa Bianca. Bohužiaľ, o tú sme tragicky prišli. Vyrastala rovnako ako Kelly v severných Čechách. Obe sa narodili vo Vlčiciach a odchoval ich Honza Bauman. Ako ročka sme Grappu odviezli do tréningu k Tomášovi Váňovi. Pri obsadaní sa splašila a ušla, tak nešťastne, že ju v Lysej Nad Labem zrazil vlak. Neviete si ani len prestaviť aká to bola pre nás tragédia. A najmä pre Luďu. Tak dlho čakal na vlastného odchovanca a tak veľmi ju mal rád. Podľa dohody mala byť staršia Grappa Bianca Luďova a žriebätko, čo sa narodilo 22.2.2006 som dostala ja ako darček. Pomenovala som ju Grainnie Kelly, chytrý si ale určite celkom ľahko domyslí, že to pôvodne mala byť Grace Kelly. Toto meno ale neschválili, tak je z nej nakoniec Grainnie Kelly.

obrázek - Grainnie Kelly
Grainnie Kelly

Ako žriebä bola rozkošná. Pri každej návšteve som si nasedlala Granite a lietali sme s Kelly v Hostinnom po horách. Kelly si to vždy strašne užívala a keď trošičku podrástla matka ju už vonku veľmi nezaujímala, veď bolo okolo nej toľko nových a zaujímavých vecí! Granite z toho bývala občas pekne zúfalá. Naša malá Kelly bola schopná odísť s človekom do lesa na huby a na matku sa úplne vykašlala. V lese sme si spolu sme tam niečo skočili, takže skokovú prípravu mala od malička J Veď aj jej pôvod ju k tomu predurčuje. Keďže nám zostala len ona, rozhodli sme sa, že jej doprajeme poriadny odchov. Najprv sme rozmýšľali o pánovi Kozlovi, ale ten nemal miesto a tak sme sa rozhodli pre Piruchových. Zo Slovenska som to mala blízko, tak sme si povedali, že to skúsime. Doviezli sme ju tam ešte ako žriebä, mohla mať tak 8 mesiacov.

Rok bola u Piruchových na odchov a nakoniec tam zostala aj v tréningu. Nechceli sme, aby sa na ňu tlačilo, lebo celú rodinu má neskorú, tak ak by to nešlo v dvoch rokoch, ani by sme s ňou nevybehli. Váhali sme. Kelly stíhala v práci starším koňom, ktoré mal Jozef Piruch v tréningu. Sherardovi, Vernal Pointovi, ktorí s ňou občas mali aj problém a tak sme si mysleli, že by to nemuselo byť až také zlé. Pravdu povediac, nakoniec ma presvedčil Jirko Palík. Pri jednej jeho návšteve v Chuchli sme sa o nej dlho bavili a nakoniec zavážili práve jeho slová – ak stíha starším, tak sa toho nebojte a pustite ju. Debutovala v Prahe na konci septembra a strašne milo nás prekvapila, keď dobehla druhá za Ivanom Poddubnym. Pravdu povediac, v kútiku duše sme podľa štartovej listiny dúfali, že by to mohlo klapnúť, ale človek nikdy nevie, dostihy sú niečo iné ako práca. Ivan bol jasný, toho sme poraziť nemohli, ale inak to nebolo až také hrozné. V paddocku pred dostihmi síce vyzerala Kelly medzi súpermi ako chudobný príbuzný. Oproti Ivanovi alebo Szermierke bola maličká, ale ona to nakoniec predsa len dokázala. Mrzelo nás akurát, že ju nemôže jazdiť Tomáš Lukášek, jazdieval pre nás aj Skwara a chceli sme jeho ale Tomáš nemohol, lebo už bol sľúbený na Holy Grail od pána Boučka. Holy Grail sa nakoniec aj tak zranila a neštartovala, tak nás to mrzelo o to viac. Jazdil ju preto Jaromír Šafář, nikto iný, schopný, čo by odjazdil 55kg nebol voľný. Následne na to sa nezmestila do Pardubickej zimnej kráľovnej, lebo sme o proste prekombinovali. Mala stihnúť dva štarty aby mala hendikep, ale pred Pardubicami stihla len jeden, nemala handicap a zostala pod čiarou. Bola pripravená a v "cajku", tak sme ju nechali behať ešte raz v polovici októbra. Trošičku sme sa báli, lebo dlhšie dostihy ako 1400m pre dvojročné už neboli a ona sa po kilometri sotva začne rozbiehať...je skrátka vytrvalá v tom najlepšom slova zmysle, čím ďalej, tým lepšie. Navyše vytiahli bariéru, lebo šetrili trávu a štartovacie boxy boli plné. Na našu veľkú radosť Kelly vyhrala ako starý profík, už na štarte bola favoritkou a so súpermi sa pohrala doslova ako mačka s myšou.

obrázek - Grainnie Kelly
Grainnie Kelly s pyšnými majiteli a chovateli

Dodnes nás preto mrzí, že Pardubickú zimnú kráľovnú nebehala. Po nezhodách s trénerom ohľadne tréningu, ale aj iných vecí sme sa rozhodli dať ju inam. Len sme nevedeli kam a tam kam sme chceli väčšinou nebolo miesto. Pri našom zimnom pobyte v Taliansku, na prelome rokov 2008/2009 sme sa v Ríme stretli, okrem inýchaj s naším priateľom Josefom Váňom st. a bolo rozhodnuté. Po dlhom rozhovore a po jehoneúspešnom rímskom štarte s jedným z jeho zverencov mi Pepa Váňa nakoniec povedal, že keď chcem, uvoľní v priebehu týždňa box a môžem ju priviezť. Luďa sa mi samozrejme strašne smial, že som nikdy koňa k Váňovi dať nechcela a presne toto prorokoval že sa stane ešte predtým než sme sa v Ríme stretli. A naozaj. Odviezla som ju tam druhý januárový týždeň 2009. Ešte stále to mám živo v pamäti. Postavil ju na koniec maštale, do posledného boxu napravo, hneď vedľa rivalky Holy Grail a hovorí mi: "To je môj najlepší dvojroček, keď bude stíhať v práci Holyne, možno z toho niečo bude..." a dnes nám je to strašne smiešne, pretože Kelly tam nemala problém v práci nikdy s nikým a s Holy Grail už vôbec nie... no a tak aj pán Váňa, myslím, stále viac a viac nechápal kde sa to v nej vôbec berie, pravdu povediac my tiež nie, krútil hlavou keď videl čoho je schopná a ako chodí v práci až nakoniec pochopil, že je to najlepší trojroček ktorého tam na sezónu 2009 má.

obrázek - Grainnie Kelly
Grainnie Kelly v pruby před St. Leger

Od začiatku v nej ale tréner vidí predovšetkým skokanku, z Bruntálu pozná celú jej rodinu z matkinej strany, s niektorou z jej babičiek či prababičiek dokonca cez prekážky aj vyhral. Skákala vlastne odkedy k nemu prišla. Ku koncu septembra debutovala v listed prútenkách v Meráne, kde došla štvrtá. Nepozerala som sa, ani som tam nebola, lebo ak som sa nedokázala pozerať na jej rovinové štarty, tak na toto už vôbec nie. Keď som to potom videla v zázname, bol to hrozný "gaťas", nechápem že to vôbec dokázala a šla tak koncom. Každopádne, žiaden ľahký prekážkový debut to nebol. Nasledoval ešte jeden štart na prútenkách v Pardubiciach, v Zlatej spone trojročných pri Veľkej Pardubickej. Prišla druhá, ale úplne bez iskry, bez toho svojho povestného konca, skákala bez chybičky, ale mala toho už plné zuby. Na trojročka toho zvládla podľa môjho názoru až dosť. Teraz si momentálne, konečne užíva zaslúžený odpočinok. Svojimi výkonmi nám robila celú sezónu veľkú radosť. Vlastne nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom, ktorí nám to zo srdca prajú a držia nám palce. Kelly je viac, ako sme snívali a oveľa, oveľa viac, v čo sme dúfali. Nikdy v živote ešte neskončila v dostihoch mimo tabule a v handicape je tak vysoko, že sme o tom nikdy ani len nesnívali. Vždy si hovoríme, že kobylka nám vracia našu lásku, to ako sme sa o ňu vždy starali a že nám to všetko vracia aj za svoju sestru. Niektoré dostihy neboli veľmi podľa našich a trénerových predstáv a niekoľko krát mala podľa nášho názoru aj na viac, ale čo sa dá robiť, sú to dostihy a aj jazdci sú len ľudia. A ak si chybu vedia aj priznať, o to lepšie. Aj tak sme dostali oveľa viac, ako sme kedy dúfali. Veľa ľudí sa pýta, prečo prešla na prekážky, prečo nezostala ešte na rovinách.

obrázek - Grainnie Kelly
Grainnie Kelly se Sixteen ve výběhu

Ja osobne nemyslím, že by to bola až taká škoda. Okrem toho, čo by ako štvorročná behala? Vždy sme vedeli že bude nakoniec skákať, po rovinách sme to len skúsili. Je to taká čerešnička na torte, že jej to v rovinách išlo tak skvelo. Len si stále kladiem otázku či tento ročník bol taký výnimočne slabý alebo ona je naozaj taká dobrá, keď s nimi dokázala držať krok. Prišli samozrejme aj nejaké ponuky na predaj, občas vcelku závratné sumy na českého odchovanca, ale stále sú to len sumy, imaginárne peniaze. Okrem toho, ako by som mohla predať svoj milovaný darček? Hovoria nám, že sme blázni, že sme ju nepredali, ale ako by sme mohli? Vieme, že sa môže stať čokoľvek, môže sa zraniť, ale s tým musí človek rátať, je to živý tvor, nie je to vec ani stroj. Nemohli by sme ju niekomu predať...kde by sa naša malá jedoška mala tak dobre? Čo sa týka Kelly a jej povahy, nie je to žiadny prítulný "mazel" ...ona je svojská... proste Kelly... jasne Vám dá najavo, ak sa jej niečo nepáči... no na druhej strane je absolútny flegmatik. Niekedy mávam pocit, že ju naozaj vôbec nič nedokáže rozhádzať. V práci ani v dostihoch sa práve nepretrhne. Urobí čo od nej chcete, to áno, ale nič navyše. Musela som sa smiať, keď nám Tomáš Lukášek rozprával, aký je z nej občas zúfalý, ako veľmi sa ona v tých dostihoch dokáže flákať. Skrátka, keď ona nechce, nepôjde. Hodí uši dozadu a nepohnete s ňou...lebo hlava jedna vychytralá vie, že ešte neprišiel ten správny čas....ešte sa nezatočilo do cieľovej roviny. Ale, bezpečne pozná, keď ten čas príde J Myslím, že z nej rastie Pani kobyla, ako je ňou napríklad Sixteen a zostáva nám len dúfať, že raz bude na skokoch tak úspešná ako jej tréningová kolegyňa. Na jazdenie je úplne bezproblémová, môže sa na nej voziť aj malé dieťa. Ak sa na ňu opýtate u "Váňovcov", povedia Vám len, že ona je proste úúúúúžasnááááá J V boxe je trošičku ušklebená, no neublíži. Pokiaľ ale máte v rukách niečo, čo sa dá zjesť, zmení sa na anjelíčka so svätožiarou okolo hlavy a celkom isto by ste v tomto prípade nepotrebovali ani ohlávku, ani vodítko. Pôjde za Vami aj na koniec sveta.

Myslím, že je pod Vladařom tak, ako aj my spokojná a tento systém práce jej vyhovuje. Naša vďaka za ňu patrí predovšetkým manželom Váňovým, Pepčovi Bartošovi, Tomášovi Lukáškovi, jej ošetrovateľovi Davidovi a všetkým, ktorí sa o ňu na Mlýncích starajú. Kvôli nej dúfame, že to tak bude aj naďalej a že sa jej bude stále tak dobre dariť. Je to naozaj úžasné zviera a plne si to zaslúži. A je to všetko o to lepšie, že je naše.